Kaštieľ je pozostatkom neskororománskeho nížinného hradu z 12. až 13. storočia. Základy hradu hradu sa zistili v podobe opevnenej obytno-obrannej veže na mieste, ktoré bolo prirodzene chránené meandrami rieky Nitra. V blízkosti zaniknutej veže postavili v 14. storočí vežu obdobnej funkcie. V prvej tretine 15. storočia k nej pristavali palác a lokalitu znovu opevnili. K tejto tejto úprave sa viaže aj listina cisára Žigmunda z roku 1426, ktorou povoľuje dokončiť rozostavané kamenné "fortalicium" Imrichovi a Mikulášovi de Simonyi (zo Šimonovian). V 16. storočí prešiel kaštieľ renesančnými úpravami. V 80-tych rokoch 19. storočia bol kaštieľ reštaurovaný, boli reprodukované aj renesančné úpravy zo 16. a 17. storočia. Po roku 1945 boli plochy okolo kaštieľa rozparcelované na domovú výstavbu a tým zanikli trasy opevnenia z čias renesancie a neskorej gotiky.
Dvojpodlažná jednotraktová budova so vstupnou vežou, na severnej strane prístupná gotickým segmentovým portálom a padacou mrežou.
Zachovaná pôvodná dispozícia, na prvom podlaží zaklenuté miestnosti a čierna kuchyňa. Na poschodie vedie točité schodište, neskoršie prestavané. V jednej miestnosti valená klenba s hrebienkovými lunetami. Na fasádach pôvodné gotické a renesančné, čiastočne romanticky upravené okná. Budova a opevnenie sa zachovali len čiastočne, na západnej strane badať zvyšky muriva odbúranej časti.