Kaštieľ v Tŕstí - Slovenské hrady

Kaštieľ v Tŕstí

Tŕstie

Kaštieľ Kaštieľ
 
maps.google.com
Tŕstie - neskororenesančný kaštieľ
Tŕstie - neskororenesančný kaštieľ
©  Edo  10.2010
Všetky obrázky (3)
Neskororenesančný kaštieľ.

História

Pôvodne neskororenesančná stavba, spomínaná pred rokom 1740, prestavaná v 2. polovici 18. storočia. V rokoch 1953-1954 prevažná časť zrúcaná.

Exteriér a interiér

Z pôvodnej budovy sa zachovala časť zadného traktu s krížovou hrebienkovou klenbou a zvyšky kamenného vstupného portálu.

Súčasný stav

V súčasnosti je kaštieľ údajne zrenovovaný a využívaný ako súkromné sídlo.

Literatúra:
Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok tretí R-Ž, Obzor, Bratislava, 1969

Diskusia

Milan       29.10.2021  00:47:09
Kaštieľ práve horí...
sisi       20.07.2016  18:31:51
Dobrý deň, prosím viete mi prosím napísať od koho vaša rodina odkúpila v roku 1919 kaštiel? Ďakujem
Olšovský       12.02.2016  08:29:03
https://www.law.muni.cz/sborniky/dny_prava_2010/files/prispevky/08_promeny/Jablonovsky_Roman_(4783).pd Účastníkmi reštitučného konania sú osoby oprávnené a osoby povinné. Oprávnenou osobou podľa vyššie citovaného zákona bol štátny občan českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území, a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo iné právnické osoby od 25. februára 1948 do 01.01.1990 niektorým s právnych titulov uvedeným zákone. Ak oprávnená osoba v tzv. rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, bola štátnym občanom ČSFR a mala na ňom trvalý pobyt oprávnenými osobami sa stávajú jej dedičia v poradí: dedič zo závetu, deti a manžel, rodičia a súrodenci osoby uvedenej v ods. 1 §4 cit. zákona. V prípade ich smrti sa oprávnenými osobami stávajú ich deti v poradí aké určuje zákon.
Olšovský       12.02.2016  08:18:00
Náhrady za převzatý (vyvlastněný) pozemkový majetek a zbytkové statky příslušely podle § 7 zákona č. 142/1947 Sb. vlastníkům jako finanční kompenzace vypočítaná buďto podle ustanovení náhradového zákona z roku 1920 ve znění zákona č. 220/1922 Sb., nebo ve výši obecné ceny nemovitostí. Podle rozhodnutí Nejvyššího správního soudu č. 10153 ze dne 14.4.1927 dochází k převodu majetkových práv až dnem skutečného převzetí. K tomu docházelo vesměs až po únoru 1948. V mnoha případech se už úřady nenamáhaly zapsat převzetí církevních nemovitostí do veřejných knih a pokud k zápisům došlo, nesplňovaly požadavky knihovního zákona. Dá se proto s jistotou tvrdit, že naprostá většina tohoto církevního majetku nebyla právně platně převedena na stát; církev ani nedostala příslušné právní dokumenty, které by prokazovaly platné převedení na stát. Co je však nejdůležitější, církev nedostala za tento majetek finanční náhradu, kterou stanovil § 7 zákona č. 142/1947 Sb., což znamená, že celé toto vyvlastnění bylo podle mého názoru právně neplatné, protože zákon nebyl v plném rozsahu dodržen.
S     10.03.2014  13:20:14
Prosím vás, ked niekto sem niečo píšete tak napíšte aj vaše skutočne meno..dakujem