Gotická opevnená pevnôstka neskôr rozšírená na renesančný kaštieľ ako dominanta obce.
Obec Diviacka Nová Ves je zaujímavá aj počtom kaštieľov nachádzajúcich sa v obci.
Jadro jedného najstaršieho z nich tvorí gotická pevnôstka.
História
Gotická pevnôstka, doložená začiatkom 15. storočia tu bola postavená v rokoch 1380-1401 Diviackovcami.
Tvorí jadro dnešného kaštieľa.
Od 16. storočia patrila pevnôstka Rudnayovcom.
Gotický objekt v roku 1586 rozšírili a postupne prebudovávali na renesančný štvorkrídlový kaštieľ s ústredným nádvorím,
ktorý prešiel viacerými čiastkovými úpravami v 17. a 18. storočí.
Roku 1808 napadla a dobyla kaštieľ barónka Splényiová-Ujfalussyová (z rodu Diviackovcov),
ktorá z pomsty za prehratý majetkový spor s Rudnayovcami zorganizovala sedliacku vzburu,
získajúc si sľubmi a pálenkou do 500 poddaných.
Roku 1886 kaštieľ Rudnayovci predali a bol tu zriadený liehovar.
V 70-tych rokoch 20. storočia sa uskutočnila pamiatková úprava objektu podľa projektu arch. J. Šefčíka.
Exteriér a interiér
Nepravidelný štvorkrídlový pôdorys kaštieľa vznikol postupným rozširovaním a prestavbami budov
okolo pôvodného gotického jadra, ktoré sa zachovalo v podobe blokovej poschodovej opevnenej vežovej stavby
s nárožným kvádrovaním na fasádach.
Na prístavbách sa zachovali renesančné sgrafitá; listové sgrafito niekdajšieho komína je datované 1586.
Nárožná stavba pri vstupe mala tri malé okrúhle baštičky, ktoré spĺňali funkciu oporných pilierov z čias romantických úprav.
Baštičky boli odstránené pri úprave v 20. storočí.
Kamenný renesančný vstupný portál mal padací most.
Pri barokových úpravách okolo polovice 18. storočia zjednotili budovy nádvoria arkádou.
Gotická pevnôstka má zachované pôvodné klenby a krby.
Renesančné miestnosti majú sieťové hrebienkové klenby a krížové klenby so štukovými geometrickými a rastlinnými ornamentami.
Zachovalo sa veľa renesančných architektonických detailov.
Honosná miestnosť na poschodí má neskorobarokový, bohato riešený štukový interiér s akantovou a rastlinnou ornamentikou.
Literatúra:
Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok prvý A-J, Obzor, Bratislava, 1967
Eva Križanová, Blanka Puškárová, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Turistický lexikón, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava, 1990
Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin, 1983
Diskusia
Dana Majerčíková
13.06.2016 11:48:18
Kaštieľ je zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok pod číslom 826/1. Za kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1963.Dnes už nepatrí múzeu. Zrejme je v súkromnom vlastníctve, na nídvorí je hromada rôznych strojov, harabúrd a pasú sa tam dve kozy. Strecha už je miestami narušená, tak sa obávam, čo s ním bude ďalej. Žiaľ, nefunguje to tak, že stačí oznámiť na Pamiatkový úrad - ale kto to bude financovať?
Jakub 05.04.2016 16:38:42
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či má kaštieľ nejaký stupeň ochrany, ak má, tak aký.
Ďakujem.
Miro Hronec
14.09.2009 21:23:44
A pokusil sa niekto o rekonstrukciu??? Mozno by stacilo oboznamit pamiatkovy urad...ked sa moze rekonstruovat kostol a podobne budovy preco nie kastiel...
Ida 12.05.2009 13:02:14
Sme jedna z mála dedín, kde su zachované toľke pamiatky, ale aj tak z toho nič nie je. Mohli by sa zrekonštruovať a sprístupniť, nie len nechať schátrať.
Duchoň
11.01.2008 00:17:52
Po smrti ba.Splénya si nárokoval v Diviakoch na majetok u grofky aj Alexander Rudnay, na ktorého poštvala opitých sedliakov , ktorí ho chceli skántriť a pritom na seba kričali, aby sa nedotýkali jeho hlavy, lebo tá je svetá. A Rudnay vyskočil von oknom a utiekol do lesa.Grofku za to uväznili v Bratislave, kde po dvoch rokoch zomrela a Arcibiskup mohol darovať z majetku 8 000 zlatých na výstavbu Ostrihomskej kapituly, v ktorej je aj pochovaný.A.Rudnay bol krajan ako aj opitý sedliaci ktorí nevedome ale významne pomohli k jej výstavbe a je jednou z 10 najväčšich kapitúl sveta za čo im patrí vďaka !