V roku 1434 daroval kráľ Žigmund Nováky Gregorovi Majthényimu. Jeho potomkovia si Nováky zvolili za svoje sídlo a v priamej línii tu žili až do polovice 20. storočia. V roku 1799 bol vykonaný súpis nováckeho panstva pri príležitosti jeho prevzatia do držby Jozefom Brunswickom a jeho manželkou Annou Majthényiovou. Podľa tohto súpisu si môžme utvoriť pomerne presnú predstavu o panských budovách v Novákoch. Podľa súpisu kaštieľov a kúrií bolo šesť. Niekoľko z nich sa zachovalo do súčasnosti.
Horný "otcovský" kaštieľ - pravdepodobne najstarší kaštieľ v Novákoch. Mohutná jednoposchodová budova z kameňa pokrytý šindľom. Mala 8 priestranných izieb, kaplnku a dlhú klenutú pivnicu. Obďaleč stálo niekoľko hospodárskych budov (maštale, ciene pre vozy, byty pre služobníctvo, sklady, pivovar, stodola na seno). K areálu kaštieľa patrila aj záhada so včelínom. Celý areál bol obohnaný murovaným plotom. Až do roku 1945 bol dobre udržiavaný. Už koncom 19. storočia prestal byť panským sídlom, len prechodne v rokoch 1933 až 1937 tu bývala rodina Antona Tarnóczyho. Až do roku 1945 tu však trvale bývali 2-3 rodiny zamestnancov panstva. Po roku 1945 sa kaštieľ stal štátnym majetkom. Postupne chátral a v roku 1961 bol zdemolovaný.
Nazývaná až do čias prvej republiky aj Pítreje kaštieľ podľa posledného majiteľa Jánosa Pétra Majtényiho. Je to budova z kameňa. V areáli hospodárske budovy (murovaná pálenica, sýpka, ubytovanie pre hospodársku čeľaď, ovčiaren a ďalšie). Medzi dvoma svetovými vojnami býval v tomto kaštieli židovský nájomca panstva Tarnóczyovcov v Dolných Lelovciach Nagel. Za druhej svetovej vojny ho odkúpil vtedajší vládny komisár obce Ludvik Petriska pre svoju dcéru Máriu, vydatú Géczyovú. Po roku 1945 ho odkúpila obec. Začas slúžil ako materská škola a učiteľský byt, neskôr v nom boli kancelárie okresného stavebného podniku a Zväzarmu. V rokoch 1987-1990 bol zreštaurovaný a prenajatý obvodnému úradu.
Jej meno súvisí s dlhodobým nájomníkom majetkového dielu nováckeho panstva začiatkom 18. storočia Martinom Halušom. Prízemná budova v tvare L neďaleko kaštieľa Rakovszkých. Pred prvou svetovou vojnou bola strediskom správy tej časti panských majetkov, ktoré získal Nemec Grotkass. Po prvej svetovej vojne bola prestavaná a označovala sa ako Fabianeje dom. V jednej časti bola tu v 30. rokoch 20. storočia núdzovo trieda miestnej rímskokatolíckej ľudovej školy. V 70. rokoch 20. storočia budova ustúpila novej zástavbe.
Murovaná budova, no v čase súpisu sa nachádzala skoro úplne v dezolátnom stave, neobývaná, s veľmi poškodenými klenbami, oknami, múrmi a bránou. Ide o asi jednoposchodový renesančný kaštieľ, v 19. storočí premenený na sýpku, ktorý stál do roku 1968 na okraji terajšieho námestia pri tzv. výškových budovách.
Najpravdepodobnejšie tzv. dolný kaštieľ, posledné sídlo rodiny Majthényiovcov, respektíve Tarnóczyovcov až do decembra 1944. Vtedy sa Tarnóczyovci z obavy pred očakávanými vojnovými udalosťami z neho presťahovali do prízemného kaštielika (asi tomanovská kúria) na pravom brehu Lehotky. Dolný kaštieľ bola rozsiahla kamenná prízemná budova s klenbami a klenutou pivnicou. V čase konania súpisu majetku stáli v areáli kaštieľa budovy pre čeľad a maštale. Nadstavba poschodia sa realizovala v rokoch 1885-1886 a vtedy nádvorie, kaštieľa a časť parku ohradili kamenným múrom. Po druhej svetovej vojne slúžili niektoré miestnosti kaštieľa ako triedy miestnej školy, neskôr byty, sídlo miestnej osvetovej besedy, od roku 1959 bol v ňom mestský národný výbor, od jesene 1990 mestský úrad.
Tomanovská kúria bola budova, ktorá slúžila ako byt pre správcu panstva. Bola postavená z pevného materiálu, miestnosti mali klenby. Ide asi o dom nad potokom Lehotka poniže horného kaštieľa. Po prvej svetovej vojne tu bývali židovskí nájomcovia panstva bratia Július a Andrej Bockovci, potom vdova po Antonovi Tarnóczym Magdaléna, rod. Gašparovičová, s deťmi, neskôr vydatá za Alexandra Ravignera.
Kaštieľ so 17. storočia, čiže v čase súpisu už stál. Spomína sa vo všetkých uvedených literatúrach v neskoršom období, ale neviem ktorý zo šiestich kúrií a kaštieľov spomínaných v súpise z roku 1799 by to mal byť.