Krnča - Slovenské hrady

Kaštieľ v Krnči

Krnča

Diskusia

Ondrej Trangoš        10.04.2022  15:29:25
Ďakujem za príspevky na tejto stránke všetkým. Najmä však Tomášovi K. s ktorým by som sa rád spojil a opýtal sa na niektoré podrobnosti a zaujímavosti o obci Krnča. Tak isto by ma zaujímali aj postrehy p. Jolany Kusej. Môj záujem spočíva o i. i v tom, že sa momentálne ako architekt v tejto obci angažujem a jej história a poznatky o nej by mi iste veľmi pomohli k riešeniu viacerých aktivít vyvíjaných samosprávou, aby bola zachovaná historická, tvaroslovná a výtvarná kontinuita obce.
Lukáš H.        04.01.2021  18:22:50
Ďakujem za tieto podnetné informácie a hlavne fotografie🙂 Moja 10xprababka bola Katharina Gosztonyi és Kréncsi a spolu s manželom Ferencom Szöllösy és Felsöszöllösi prežili život práve v kaštieli v Krnči. Veľká škoda, že sa nezachoval.
Gosztonyi        27.04.2014  09:11:52
Prečo skončila diskuzia o Krnči ? Rád si podebatím.
Oliver Gosztonyi        03.11.2013  15:50:49
Zaujíma ma toto preto lebo meno znelo Gosztonyi de Krenč Myslím že su predkovia v Krenči pochovaní
Tomáš K.        09.09.2013  01:40:50
Kaštieľ Gosztonyiovcov - koncom 17. storočia (už pred rokom 1690, kedy sa v kaštieli narodil jeho syn Adda) pravdepodobne na mieste starej stavby postavil Andrej Gosztonyi prízemný kaštieľ. Do roku 1882 kedy Albert Filip Krohn predal kaštieľ grófovi Gabrielovi Matuschkovi sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov. Gabriel Matuschka dal budovu koncom 19. storočia prestavať do pseudoklasicistického slohu. Vznikla dvojpodlažná budova na obdĺžnikovom pôdoryse. Fasády členené pilastrami na prízemí smerom do dvora oporné piliere. Uprostred hlavného priečelia balkón s kovanou mrežou.Na prvom podlaží pruské a valené klenby s podkasanými lunetami, na druhom podlaží rovné stropy. Vchod z dvora viedol do predsiene a odtiaľ jednoramenným schodišťom na poschodie. V roku 1916 gróf Matuschka predal statok i kaštieľ Ehrenfeldovi, od neho ich po krátkom čase kúpil statkár Eisler. Býval a hospodáril na majetku do roku 1945. Po tomto čase sa kaštieľ využíval podľa potreby. Najprv sa rozdelil na dva byty, neskôr slúžil pre potreby štátneho majetku, potom, ako ubytovňa pre sezónnych pracovníkov. V roku 1960 bola budova v dosť dobrom stave, aj napriek tomu ju zbúrali. Na mieste prednej časti kaštieľa postavili nový kultúrny doma a reštauráciu (dnes bar).
Tomáš K.     28.06.2013  09:51:15
Čo sa týka tých kúrií, tak si myslím, že nešlo o nejaké okázalé obydlia. Skôr šlo asi len o väčší statok s dobytkom a pôdou. Majitelia mohli byť majetnejší ľudia a ich domy mohli mať viacero izieb. Chudobná vrstva obyvateľstva bývala v drevených domčekoch, často mali len jednu izbu. Zaujímavá je informácia, že ten kaštieľ na Tábore bol drevený hoci sa v literatúre uvádza, že stavebný materiál z neho bol neskôr použitý na stavbu "paličkárne"- dnes školy. Mohlo ísť o stavbu murovanú z kameňa s drevenou strechou pokrytou šindľom. Inak, na Tábore sa ešte stále dá vidieť pozostatok malej drevo-zemnej pevnôstky , ktorú vybudovali Bratríci na obranu akropoly vrchu v 15. storočí.
jolana kusá, vargová        03.06.2013  16:45:02
Chcela som odkázať na kroniku dediny, do našich čias - teda do tých šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov bola vedená a bolim uchované aj hodne staré ročníky. Na bývalom Národnom výbore, Obecnom úrade, či ako sa to dnes volá. Prof. Ján Lukačka je na Katedre histórie FFUK v Bratislave.
jolana kusá, vargová        03.06.2013  16:39:44
Narazila som na diskusiu o krnčianskych kaštieloch a histórii vôbec. Keďže som tam vyrástla, priamo na Kutni, niektoré informácie sú prekvapujúce a ani príliš nekorešpondujú s históriou, ktorú spísal historik Ján Lukačka k 820 (myslím) výročiu dediny (prvej písomnej zmienky) Kaštieľ tam stál do nejakých osemdesiatych rokov (sedemdesiatych?), kedy padol za obeť výstavbe Kultúrného domu, ten je na jeho pozemku. Dovtedy chátral, sídlila tam správa Štátneho majetku, bývali tam mladé rodiny, aj tanečnú sálu mali ešte k dispozícii na prvom poschodí. Na dolnom konci bol z letného sídla koeglerových urobený Kultúrny dom (starý), kde sme v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch hrávali divadlá, chodili do kina a tancovali na zábavach.Aj knižnica tam bola. Hneď oproti bol Dolný majer. Ešte sa spomínalo na drevený kaštieľ na Tábore, kde vraj majiteľovu ženu strašili duše Turkami zamordovaných dedinčanov, tak jej manžel postavil spomínaný kaštieľ v dedine. Na Kutni boli zemianske rody (aj moji predkovia, vraveli im zemanovi), sama som sa čudovali kam sa podeli ich bydliská, prečo sa nezachovala jediná kúria? Zdá sa, že v ničení sú nai predkovia aj súčasníci dobrí.
Gabriel     01.11.2012  12:00:00
Podla literatury boli v Krnci tieto kastiele a kurie: Majthenyi kastely, Gosztonyi kastely, Matuscha kastely, Ordody kuria, Gosztonyi kuria, Knogler(Thuransky) kuria, Szalay kuria, Merey kuria, Szoltsanyi kuria a je tu aj mapka, kde v obci boli. Odfotim a poslem na stranku. Sam som este v Krnci nebol.
Tomáš K        01.11.2012  11:00:22
Tento príspevok by som chcel venovať všetkým ktorí majú radi Krnču a jej históriu, zaujímajú sa o ňu a radi sa poprechádzajú dedinou a obzerajú si uličky. Zároveň sa ospravedlnujem za svoj chabý pravopis. Veľmi rád prispievam na túto stránku pretože mi dáva priestor upozorniť na mlčiacich svedkov histórie okolo ktorých denne prechádzame. Najpôvodnejšou časťou obce je nepochybne Kutňa. Domi tam ešte stále stoja na svojich pôvodných miestach, niektoré sú prerobené a niekde už stoja nové, ale zopár ich ešte stále svedčí o starej ľudovej podobe Krnče. Moja "srdcovka" je dvor na tzv. husacom rínku. Pri potoku stoja dva melé domčeky so spoločným dvorom a studňou. Ešte stále sú na priedomí drevené gánky, ktoré už v Krnči asi nikde nenájdeme /jedine murované ešte možno vidieť napr. pri evanielickom kostole a.v. - dom slečny Grétky, ktorý je aj ľudovo vyzdobený a tiež patrí k najstarším v obci/. Studňa je síce prerobená ale vnútri pôvodná. Rovnaku sú vymenené aj okná, pôvodne tam boli dve malé okienka. V iteriéri bol trámový strop, dmes murovaný. Aj napriek zmenám, ktoré kráčali ruka v ruke s dobou je tu stále cítiť kus histórie. Môj starý otec Bedrich a jeho mama Antónia sa v domčeku na pravej strane narodili. Priababkyn brat sa tam narodil a v starobe aj zomrel, prežil tam celý život. Je to nečo nestučočné vo svete a dobe ktorá sa vyznačuje túžbou po moci a majetku. Podľa mojich doterajších zistení tam dom stojí už od polovice 19. storočia. Hoci som sa z ústneho podania dozvedež, že dom vľavo je starší údaje na mapách tomu nenasvedčujú. Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí tento príspevok prečítali do konca a budem veľmi rád ak pridajú aj vlastné príspevky. Zároveň by som Vás chcel poprosiť, ak by niekto mal možnosť prístupu k starým mapám na ktorých by bola Krnča a mohol by mi poskytnúť kópiu budem veľmi vdačný. Stačí napísať na môj mail. S pozdravom Tomáš Klenko.
Tomáš K.     23.10.2012  14:13:32
V Krnči už veru žiaden kaštieľ ani kúria nestojí. Sú tam z nich len pozostatky: pri dolnej zastávke /pod lipou/ trčí spod zeme nárožné kamenné murivo, pred r.k. kostolom /za krčmou/ možno ešte niečo je hlboko v zemi. Inak je tam veľmi stará a krásna lipa a tiež veľa pekných domčekov.
Michal Štrba VirtualTravel.sk        08.05.2012  17:27:09
A je v tej Krnci este nejaky kastiel alebo uz nie? Dnes som tam bol ze ho zvecnim a nic som nenasiel veru... trochu som mal naponahlo tak som sa miestnych nepytal...
skiman     19.07.2011  22:03:21
...nielen z ustneho podania je zname,ze okrem kurie pri dolnej zastavke(kde sa premietali filmy-dedinske kino a hralo aj ochotnicke divadlo) stal uprostred dediny rozsiahly kastiel(v tvare 'U')-kde do zaciatku sedemdesiatych rokov sidlili miestne predajne masa a mliekaren...plus teraz uz neskoro 'horna-druzstevna'bana 'odhryzla' miesto kde stali este ako tak badatelne zaklady kastiela,ktory bol obyvany do zaciatku 20.storocia,neskor opusteny a rozobraty....akokolvek,nikto nema zaujem o zaznacenie ci publikovanie toboz nie o ochranu tychto pamatihodnosti...a na mocidlach boli konopne polia...no vyuzivane na ovela humannejsie ciele ako horepodpisany autor prispevku mysli-snad jedina 'bohumila'cinnost nasej beznadejne stratenej generacie....smutne...
arbiratka     22.04.2011  18:26:58
Ten kopec "Tábor" ma teda zaujíma, neboli tam aj husitskí sirotkovia ?Všeobecne oblasť Krnče, Sádku, Klíža, Michalovho vrchu, v širšom slova zmysle Tribečského pohoria je veľmi zaujímavá, tajomná a má proste niečo do seba ... teda aspoň pre mňa. Všetko nasvedčuje, že táto oblasť mala v minulosti mimoriadny význam.
Tomáš K.     19.04.2011  11:46:59
Ja by som rád pripomenul, že aj keď sa už veľa pamiatok v obci nezachovalo stále máme možnosť sledovať stopy histórie. Napr. časť obce - Kutňa (časť Partizánskej cesty a tadiaľ cestou hore smerom k hornej autobusovej zastávke. Máme tu možnosť vidieť pôvodné alebo zrekonštruované ľudové domy z nepálenej tehly. Niektoré už v súčasnosti nedokážu odolávať zubu času pretože sú opustené. Na Kutni sa nachádzal aj husací rínok pri potoku - medzi mostami. Pri druhom moste smerom k zastávke stál mlyn. Ten sa žiaľ nezachoval. Jeden mlyn v Kutni ešte stojí. Je na Partizánskej ceste smerom ku lesu. Na kutni sa zachovala krásna architektúra gazdovských dvorov, kde v jednom dvore stoja dva domy (pri potoku). Kedysi bola Kutňa samostatná jednotka a Krnča sa skladala ešte z ďalších 3 častí. Krnčanci v minulosti chodili na bohoslužby so starého kostolíka v Sádku pretože bol farský. V kryptách je pochovaný aj šľachtický rod z Krnče. Tento kostolík má pre Krnčancov veľký význam. Pri dolnej zastávke stála šľachtická kúria z ktorej máme možnosť vidieť už len základy vystupujúce spod svahu pri ceste. Na vrchu Tábor je prastaré praveké hradisko s valovým opevnením, ktoré je krásne viditeľné i dnes. Počas prechádzky obcou máme možnosť spozorovať aj vkusne opravené vidiecke domy. Tieto tiché a skromné pamiatky by sme si mali chrániť a nechápať ich ako niečo staré a nepotrebné, pretože nám to zanechali naši predkovia.
anton zvala        10.12.2009  11:47:08
.........škoda že si nikto nespomenul, aké osožné rastliny vedeli vyrásť na "močidlách" :-)))
Tomáš K.     21.01.2009  17:12:08
Prastará obec Krnča sa nachádza v malebnom prostredí Tríbečského pohoria. Na území obce Krnča je archeologicky doložené sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, seredskej skupiny, z doby hallštattskej, opevnené sídlisko z doby laténskej a púchovské sídlisko. Obec je doložená z r. 1183 ako Kernulch. Ďalšie doložené názvy sú: Kernuch (1246), Krneža (1773), Krnča (1808), maď. Krencs, Kerencs. Obec patrila Diviackym, v r. 1293 časť opátstvu v Klíži, časť sa ženbou dostala do rúk cudzích zemanov. V r. 1432-1435 sympatizovali tunajší zemania Ján Žoldoš, Štefan a Beňadik z Krnče s husitmi. Krnču ničili boje s prívržencami Žigmunda. Neskoršie patrila Gosztonyiovcom a Ordódyovcom. V r. 1553 mala 5 a pol porty, v r. 1715 15 domácností v r. 1778 7 zemianskych, 21 poddanských, 28 želiarskych domácností. V r. 1828 mala 73 domov a 507 obyvateľov.. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, furmančili a chovali ovce. Koncom 18. storočia sa spomínajú 3 čižmári, 2 súkenníci, 2 zámočníci, 2 mäsiari, kováč, krajčír a debnár. V 19. storočí tu pracoval liehovar. Gróf Matuschka založil v r. 1906 paličkáreň. V r. 1904 bol v obci požiar, ktorý spôsobil značné škody. Za I. ČSR obyvatelia pracovali väčšinou na majetkoch Ehrenfelda, Kittnera a Knoglera. Mnohí sa vysťahovali. Po vyhlásení SNP sa časť obyvateľov pripojila k partizánom. Kutňa – osadu založili zemania ktorí sa sem v 16. storočí uchýlili pred Turkami. V r. 1553 mala mlyn a 6 a pol porty. Zdroj: http://www.e-obce.sk/obec/krnca/2-historia.html

Pridanie komentára

Meno*:
E-mail:
Komentár*:
* Polia označené hviezdičkou sú povinné!