Veľký kaštieľ
Starší a väčší kaštieľ postavili okolo roku 1830 v klasicistickom slohu, pravdepodobne na starších renesančných základoch. V pôvodnej budove zriadil už v 17. storočí ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi manufaktúru holandského typu na výrobu súkna. V kaštieľoch bývala rodina rytiera Rudolfa Wiener-Weltena až do roku 1948.
Exteriér a interiér
Dvojpodlažná rozsiahla budova stavaná na obdĺžnikovom pôdoryse, situovaná do parku. V strede klasicistickej fasády, členenej kordónovou rímsou je predsunutý arkádový portikus s klasicistickou loggiou na druhom podlaží, zakončenou trojhranným tympanónom. Vstupná sieň má podobu stĺpovej haly so stenami, členenými slepou arkádou. V interiéri je dva razy lomené schodište s empírovou mrežou.
Súčasné využitie a stav
Kaštieľ je v súčasnosti súkromným majetkom a budova je nevyužívaná.
Malý kaštieľ
Menší a mladší kaštieľ postavili v prvej tretine 19. storočia v klasicistickom slohu. Je lepšie zachovaný ako väčší kaštieľ. Vznikol prestavbou pôvodnej maštale pre "parádne" kone.
Exteriér a interiér
Kaštieľ je stavaný do oválneho pôdorysu s krídlami.
Súčasné využitie
Kaštieľ je v súčasnosti súkromným majetkom.
Okolie
Okolo kaštieľov bol v osemdesiatych rokoch 19. storočia založený park s rozlohou 40 ha. Nachádzalo sa v ňom niekoľko zaujímavostí ako labutí rybník s ostrovčekom, na jeho brehu vodáreň s hracími hodinami postavená v neogotickom štýle, umelá jaskyňa s vyvierajúcim umelým prameňom, pohrebná kaplnka Wiener-Weltenovcov z konca 19. storočia, tzv. Alpy - malý ihličnatý les na hornom konci parku. Na konci parku stojí tzv. Čakanská brána, od ktorej viedla cesta z alejou do obce Čakany. Za kaštieľom sa ešte zachovala maštaľ pre mladé reprezentačné kone, ktorá nesie pečať neoklasicistickej architektúry.
Slovensko-rakúsko-maďarské Podunajsko, DAJAMA
Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok prvý A-J, Obzor, Bratislava, 1967