Pevnosť v Kolárove postavili na mieste Hradu mieru. Popri obrovských pevnostiach v Nových Zámkoch a Komárne v dejinách vždy hrala menšiu úlohu. Viackrát bola podľa požiadaviek doby opravovaná a modernizovaná.
Na začiatku tureckej okupácie bol v roku 1527 tunajším kapitánom Gregor Martonosi Pesthényi. Kvôli približujúcej sa armáde Jána Zápoľského, podporovaného Turkami, bola pevnosť urýchlene opravená. V tomto roku Zápoľského veliteľ, Gašpar Ráskay pritiahol do Gúty a po dvoch silných útokoch pevnosť dobyl. Pevnosť sa však onedlho opäť ocitla v rukách cisárskeho rakúskeho vojska.
V rokoch 1584 - 1594 za pomoci talianskych vojenských inžinierov bola pevnosť zosilnená. V čase, keď Gabriel Bethlen dobýjal pevnosť Komárno, tunajší valónski a francúzski vojaci utiekli. V obave pred novými tureckými útokmi bola pevnosť v rokoch 1662 - 1664 opäť modernizovaná. Vo vnútri pevnosti stáli kamenné ubytovacie budovy, a kamenné sklady na pušný prach a zbrane. V týchto rokoch sa za múrmi pevnosti zdržiavalo 130 žoldnierov pod velením Mateja Fruhwirtha.
Gróf Quido Stahrenberg v časoch Rákócziho povstania na jar v roku 1707 za pomoci vojenského inžiniera Fischera vykonal opevňovacie práce v hodnote 6 090 forintov. Kurucký generál Ján Bottyán sa štyrikrát zdržiaval neďaleko mesta. 12. 07. 1708 za pomoci ťažkého delostrelectva dobyl pevnosť a zajal tunajších žoldnierov. Po boji bola pevnosť zničená a kuruci odtiahli so slovami: "Odteraz nech je obydlím žiab". Neskôr bola síce pevnosť opravená, ale hanlivé meno Žabí hrad - Békavár jej ostalo. Genarál Heister v nej umiestnil dánsku posádku. V meruôsmych rokoch pevnosť už nemala žiaden význam, iba vojsko generála Görgeyho si pri nej odpočinulo po prehratej bitke.