Podľa prvej písomnej zmienky z roku 1254 stál východne od Trebišova nížinný hrad, ktorého majiteľom bol magister Andronik, syn župana Parisa. Na základe podobnosti názvu hradu a mena župana možno predpokladať, že hrad vystaval Andronikov otec Paris pravdepodobne po tatárskom vpáde. Avšak pod menom castrum Parys sa hrad spomína až v darovacej listine z roku 1327, ktorú vystavil kráľ Karol Róbert Viliamovi Drugethovi.
Drugethovci Parič pravdepodobne značne prestavali. Celý hrad bol obohnaný opevnením, ktorého základy boli kamenné a nadstavané tehlovým múrom. Na západnej strane k múru pristavali trojpodlažný gotický palác. Dodnes sa zachovala časť jeho steny (zvyšok opevnenia). Na opačnej strane argeologický výskum odhalil základy hranolovej budovy, pravdepodobne vstupnej veže hradu. Na nádvorí sa nachádzala studňa.
Drugethovci neskôr vrátili Parič panovníkovi a hrad sa stal kráľovským majetkom. V roku 1387 ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval spolu s celým panstvom ako odmenu za zásluhy a vojenskú pomoc Petrovi Perényimu. Perényiovci pristavali k múru opevnenia rozsiahlejší poschodový palác.
V polovici 15. storočia, keď Ján Jiskra z Brandýsa obsadil veľkú časť Slovenska, sa v roku 1454 zišiel na Pariči krajinský snem, aby sa na ňom uznieslo ako postupovať proti husitskej invázii. V tomto období Perényiovci okrem výstavby ďalších budov premiestnili vchod do južnej časti hradu - bola tu postavená hradná brána s padacím mostom. Ďalej hrad rozšírili vybudovaním opevnenia, z ktorého bol pri archeologickom výskume zistený úsek so zabudovanou vstupnou bránou (oproti padaciemu mostu). Ďalšou časťou tohto opevnenia je pravdepodobne stena neskoršie postavenej andrásziovskej pivnice. Okolo opevnenia bola vybudovaná vodná priekopa naplnená z neďalekého potoka Trnávka.
Po bitke pri Moháči, keď veľká časť uhorského územia padla do tureckých rúk, zasadal na hrade uhorský snem, aby prijal opatrenia na záchranu štátu.
V prvej tretine 16. storočia Perényovci hrad rozšírili. Z tohto obdobia bola zistená kruhová nádrž. Boli vybudované ďalšie objekty, prehĺbené priekopy a posilnený obranný múr. Išlo najmä o stavby vonkajšieho hradu, ktorý nebol doteraz podrobnejšie archeologicky preskúmaný.
Gabrielom Perényim v roku 1567 vymrel rod Perényiovcov a vďaka príbuzenským zväzkom sa Parič vrátil do vlastníctva Drugethovcov. V roku 1620 obsadilo hrad povstalecké vojsko Gabriela Bethlena. Ten daroval hrad svojmu vojvodcovi Jurajovi Sečimu. O päť rokov neskôr si ho Juraj Drugeth vymohol späť. V období stavovských povstaní bol hrad v biednom stave a tak ho v roku 1673 dal Žigmund Drugeth opraviť a opevniť. Napriek tomu ho povstalecké vojsko Imricha Thökölyho v roku 1684 dobylo a pána hradu, Žigmunda Drugetha, odvlieklo do Košíc pred súd.
Dva roky po dobití hradu museli Thökölyho povstalci hrad opustiť. Namiesto toho aby ho vydali cisárskym vojakom vyhodili Parič pušným prachom do povetria. Dedením sa Parič dostal do vlastníctva Csákyovcov, ktorí z materiálu opusteného hradu v roku 1786 neďaleko postavlili barokový kaštieľ. Zánik hradu dovŕšila prestavba a rozšírenie kaštieľa rodinou Andrássyovcov v druhej polovici 19. storočia.