Informácie o vzniku hradu sú veľmi nejasné. Niektoré hlásia, že vznikol ešte pred príchodom Maďarov na územie Slovenska, iné datujú vznik hradu okolo roku 1414 alebo ešte neskôr, až začiatkom 16. storočia.
Podľa Ľudovíta Janotu (Slovenské hrady II.) síce nie je o počiatkoch hradu nič známe ale pravdepodobne vznikol ešte pred príchodom Maďarov. Zvádza, že v listinách sa spomína prvý raz v roku 1214, keď ho panovník Ondrej II. daroval vacovskému biskupovi Boleslavovi. Avšak podľa Súpisu pamiatok na Slovensku z tohto obdobia pochádza prvá písomná zmienka dokladujúca existenciu samotnej obce Kráľovský Chlmec a nie existenciu hradu. Biskup Boleslav ho aj s panstvom poručil premonštrátskemu kláštoru v Lelesu. Avšak hrad neostal dlho vo vlastníctve kláštora ale bol neustále predmetom sporov oligarchov. V 15. storočí boli majiteľmi hradu panské rodiny Palócziovcov, Pelejtejovcov, Ujfalussiovcov a Zbuďajovcov. Koncom 15. storočia bol majetkom rodiny palócziovskej, ktorej posledný mužský potomok, Anton Palóczi, padol v bitke pri Moháči (1256). Hrad zdedila jeho manželka, rodená Magdaléna Pašajová, avšak nevedela si ho udržať. Mal o neho záujem vplyvný a chamtivý oligarcha Peter Perényi. Zmocnil sa hradu násilím a toto vlastníctvo si nechal potvrdiť od kráľa Jána Zápoľského, ktorého bol prívržencom. Neskôr sa však pridal k Ferdinandovi a na jeho korunovácii sa zúčastnil ako strážca koruny. Keď sa Ferdinand dozvedel, že Perényi hrá na viaceré strany, tak ho dal uväzniť. Síce neskôr bol ochotný ho pustiť po zaplatení 40 000 dukátov ako náhrady za majetky, ktorých sa násilím zmocnil, ale pobyt vo väzení podlomil Perényiho zdravie a na ceste zo žalára do Viedne zomrel (1548). V tom istom roku bol vydaný 46. zákonný článok, ktorý prikázal zrútiť mnoho hradov a medzi nimi i Kráľovský Chlmec. Od tých čias už nebol hrad obnovený. Roku 1598 sa stal majiteľom zrúcaniny a okolitého majetku Štefan Báthory. Neskôr (1610) boli spolumajiteľmi Daróczyovci, Thelegdiovci, Nyáriovci a Gobocovci a roku 1654 i Rákocziovci. Roku 1690 kúpili časť Chlmca jeho starí majitelia, premonštráti, ktorí o 7 rokov neskôr získali ďalšiu časť od Juraja Rákocziho II. za 18 000 zlatých. Neskôr sa Chlmec stal majetkom krajinského palatína Juraja Thurzu, po ňom ho zdedil jeho syn Imrich Thurzo a po jeho smrti Zuzana Lorantfi, ktorá postavila v Chlmci dodnes zachovaný kaštieľ.
Belo Polla datuje vznik hradu až začiatkom 15. storočia. V tomto období, okolo roku 1414, ho dala vystaviť rodina Palócziovcov. Zhoduje sa s Janotom, že bol Chlmec začiatkom 16. storočia vo vlastníctve Petra z Perína, ktorý ho dal prebudovať, i v tom, že bol príkazom Ferdinanda I. (46. zákonný článok z roku 1548) zbúraný. Ďalšie informácie už neuvádza.
V súpise pamiatok Slovenska je strohé konštatovanie, že nad obcou Kráľovský Chlmec je zrúcanina hradu, ktorý bol postavený začiatkom 16. storočia a zničený roku 1598. Údaje o vzniku i zániku hradu sa líšia od už uvedených zdrojov.