Zaniknutý hrad |
obec Gemer Okres Revúca Banskobystrický kraj |
|
Gemer; 1198 Gomur, 1216 castrum Gumur, 1389 castrum Gumuriensis, 1308 castrum Gwmwriensis, maď. Gömör
Kronikár Anonymus uvádza, že hrad bol okolo roku 1200 centrom rozsiahlej a na rudy bohatej župy. Vierohodne sa v listinách spomína od roku 1216. Vtedy však mal azda drevohlinitý charakter, nanajvýš s jedinou kamennou vežou. Vpád Mongolov v roku 1241 ho nepochybne vážne poškodil, pretože rozhodujúcu porážku na rieke Slaná utrpel kráľ Belo IV. takmer na dohľad od hradu. Po jeho predpokladanom zničení došlo zanedlho k obnove, ale svoju bývalú dôležitosť už nenadobudol. Už Belo IV. ho údajne na čas prepustil Gallusovi (Havlovi) Spišskému. Politická správa v 14. storočí však bola aj naďalej spojená s hradom, i keď ho kráľ Žigmund dal do zálohy Jánovi Naďovi z Plešivca, od ktorého si ho vydobil Ján Perényi. Tendencia sťahovať župné centrá k hospodárskym strediskám však viedla k presunu úradov do neďalekého Plešivca a tamojšieho nížinného hradu. A keď bol Gemerský hrad v roku 1458 ako oporný bod bratríkov zničený, pravdepodobne ho už neobnovili.
Zo stavby zostali iba úplne deštruované základy, ktoré sú prerastené vegetáciou.