Ďalšie názvy
1297, 1413 castrum Derednek, 1450 Derenk
Stručný popis
Zrúcaniny hradu postaveného v 13. storočí, ktorý spustol koncom 17. storočia.
Literatúra:
Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike, Slovenský úrad geodézie a kartografie v Slovenskej kartografii, Bratislava, 1990
Diskusia
Perun
25.07.2022 21:57:17
zabudol som napísať ta kniha Sama Tomášika sa volá Pamatnosti Gemersko-Malohontske
Perun
25.07.2022 21:47:54
v knihe Samuela Tomášika sa píše že v drienčanoch stáli 2 hrady na ktorých prebývali bratia balogiovci (balogovci) synovia Vladislava Baloga z hradu Balog (blh) a po drienčanoch si dali prídomok Derenčínovci na jednom hrade bol Tomáš na druhom Pavel. a roku 1546 sa dostali všetky tri hrady Séchyovcom (z Muráňa) do moci.
Filip 15.02.2020 12:25:31
To je asi falošný múr. Videl som ešte inú fotku asi toho istého múru a vraj je to falošná zrúcanina hradu Drienčany.
Filip 08.02.2020 16:38:05
Na Facebooku je fotka z 5. 4. 2017, vraj je to Drienčanský hrad (hrad Drienčany).
Igor
22.02.2018 16:29:21
Do Drienčan som chodil ako malý na prázdniny. Môj starý otec, ktorý sa v Drienčanoch narodil mi raz rozprával príbeh o „poklade“, ktorý tu mali nájsť miestny dedinčania pri práci v kameňolome.
Neďaleko hradu sa nachádza kameňolom, ktorý bol vtedy ešte funkčný. Pracovníci kameňolomu mali pomocou dynamitu urobiť dieru do podzemných pivníc, ktoré sa nachádzali pod hradom. Táto diera mala byť urobené medzi spomínaným kameňolomom a hradom (hrad sa nachádzal nad riekou Blh a bývalým družstvom). V pivniciach hradu mali byť nájdené sudy z vínom a niekoľko stredovekých mečov. Raz keď sme boli so starým ocom u jedného suseda ukazovali mi nádhernú dýku. Dýka vraj mala byť nájdená v pivniciach. Išlo o 15-20 cm dlhú, striebornú dýka s veľkým levom na konci rúčky.
Neviem či išlo iba o výmyselný príbeh alebo sa to naozaj stalo, ale zaujímavé je, že aj do dnešných dní môžete na lúke, kde mal stáť hrad počuť dunivý zvuk (pokiaľ na tom mieste poriadne poskáčete).
Počul som tiež, že chlapi otvorili sudy z vínom a bolo vraj tak staré, že z neho bola už huspenina.
Ďalší príbeh, ktorý som počul a toto je tuším spomínané aj v knihe „Valgatha“, je že od hradu ku miestu, kde dnes stojí zvonica a kostol viedol kožený most. Zaujímavosťou je že niečo ako kamenné základy alebo piliere mostu sa tu dodnes nachádzajú. Keď pôjdete z dediny smerom ku kostolu poľnou cestou po ľavej strane sa nachádza kostol a niekde tu pod kostolom môžete nájsť spomínané základy. Po pravej strane by sa mala niekde v poraste nachádzať stará soliareň.
I keď ide asi skôr o niečo iné, pretože podľa GPS by musel mať spomínaný most približne 140 metrov, je to zaujímavá predstava.